V Starovekom Egypte odstraňovali chĺpky muži aj ženy na celom tele, vrátane vlasov (nosili parochne). Bola to otázka estetiky, hygieny a náboženských dôvodov. Kňazi a kňažky nemohli do chrámu vstúpiť skôr, ako nepodstúpili proces depilácie.

Boli veľmi vynaliezavý a používali rôzne metódy. Vyrábali si kamenné nože z pazúrika, neskôr britvy z bronzu. Dokonca v tomto období vynašli techniku cukrovej depilácie. Vyrábali ju z rovnakých materiálov ako sa vyrába aj dnes – cukru, vody, citróna, medu, oleja, miazgy stromov a uhorky. Lepkavú zmes nanášali na telo a stŕhali látkou, čím sa chĺpky vytrhli aj korienkom.

Vyvinuli tiež prvé depilačné krémy, vyrobené zo zvieracej krvi, hrošieho tuku, živice, smoly, páleného vápna, arzénu alebo škrobu. Depilačné krémy, ktoré rozpúšťali chĺpky nad kožou, boli vyrobené bez znalostí chemického pôsobenia na pokožku a preto boli pravdepodobne bolestivé a veľmi dráždili pokožku.

Telo bez chĺpkov v Starovekom Grécku bolo symbolom krásy, mladosti, nevinnosti, ale hlavne znakom vyššej spoločenskej vrstvy. Akékoľvek chĺpky, okrem hlavy, znamenali, že pochádzate z nižšej vrstvy, alebo ste otrok.

Používali metódy holenia a depilovania. Ženy si chĺpky dokonca odstraňovali pomocou lampy, ktorou si ich opaľovali.

Na odstraňovanie chĺpkov sa používali rôzne holítka, pemza, depilačné krémy a bežné boli aj klieštiky na obočie.

Ochlpenie bolo symbolom nižšej spoločenskej vrstvy a preto aj muži navštevovali holiča. Holenie a strihanie bolo bolestivé a v mnohých prípadoch aj krvavé. Vlasy a fúzy sa odstraňovali po jednom. Používali sa tupé a hrdzavé nástroje, ako napríklad záhradné nožnice. V tomto období ešte nepoznali nožničky, ani britvy.

Rímske ženy na nohách odstraňovali chĺpky pomocou pemzy, ktorú treli po pokožke. Trením ochlpenie zišlo dole a zároveň vybrúsili pokožku do hladka, až sa leskla.

S nástupom kresťanstva sa skončila doba hygienickej a kozmetickej starostlivosti. Cirkev pokladala telo za „nádobu hriechu“ a starostlivosť oň, za márnivosť.

Módnym výstrelkom bolo odstraňovanie obočia a rias. V tomto období si najviac odstraňovali chĺpky prostitútky a to hlavne v intímnych miestach. Dôvodom nebola hygiena alebo estetika, boli to vši.

Muži nosili dlhšie fúzy, často rôzne upravované, alebo tvár oholenú dohladka.

S nástupom Alžbetínskej doby sa Európania opäť začali venovať odstraňovaniu ochlpenia. Najobľúbenejším miestom, kde ochlpenie odstraňovali, bolo obočie a predná časť vlasov nad čelom. Chceli tým dosiahnuť vysoké a pretiahnuté čelo, ktoré bolo symbolom urodzenosti. Podľa niektorých zdrojov, vraj matky robili všetko preto, aby ich dieťa malo krásne a dlhé čelo.

V období baroka skončila éra odstraňovania obočia a rias. Niektoré ženy si miesto svojho obočia, nalepovali falošné, vyrobené z myšacích koží.

Prvá britva

Dámsky holiaci strojček